VYPOVEDANÍ – CIGÁNI V SLOVENSKOM VÝTVARNOM UMENÍ 19. A 20. STOROČIA

vypovedani-fb-event C

Vypovedaní / Cigáni v slovenskom výtvarnom umení 19. a 20. storočia

Otvorenie výstavy: 12. 10. 2017 o 18.00 hod.
Miesto konania: VSG, Alžbetina 22
Trvanie výstavy: 13. 10. 2017 – 28. 1. 2018
Kurátori výstavy: Miroslav Kleban, Ján Kovačič
Grafický dizajn výstavy: Jozef Tušan

Prostredníctvom tvorby výtvarných umelcov sa ďalšia tematická výstava Východoslovenskej galérie pokúsi verejnosti priblížiť spôsob života Cigánov v sledovanom dobovom kontexte 19. a 20. storočia. Etnikum žijúce na periférii sa stalo častým námetom výtvarníkov, a to najmä vďaka ich pocitu voľnosti a slobody. Motívy zo života Cigánov, tradičné povolania a spôsoby obživy, rôzne remeslá, hudobná a duchovná kultúra (pochovávanie, veštenie, čarovanie) poslúžili ako námety figurálnych kompozícií (matky s deťmi, hudobníci, cigánske štvrte, radovánky a oddych), v ktorých je zachytená cigánska spiritualita prežitého okamihu.

Aj napriek tomu, že boli cigáni na základe spoločensko-politických zmien odsunutí na perifériu spoločnosti, pokúsi sa výstava prostredníctvom klasických výtvarných druhov v konfrontácii s dokumentačným fotografickým materiálom podať historicko-etnografický náčrt spôsobu života Cigánov na našom území. Vo folklóre slovanských národov zaujali Cigáni pomerne významné miesto ako napr. Židia. Obe etnické skupiny, v Európe geneticky cudzie, odlišujúce sa obyčajami, jazykom i vzhľadom, skoro vzbudili záujem autochtónneho obyvateľstva. Dôsledkom toho bolo aj množstvo kultúrnych a mentálnych charakteristík, rozdielov, stereotypov a predsudkov uplatňujúcich sa vo vzájomných vzťahoch rómskeho a majoritného obyvateľstva. Cesta k trvalej náprave vzájomných vzťahov nerómov a Rómov ako aj vylepšenie celkového spolunažívania by mala viesť práve cez osvetu a duchovnú obnovu Rómov, ako aj majoritného obyvateľstva. Názov výstavy nachádza svoju genézu v tereziánskom období 18. storočia a privlastňuje si latinský výraz „Relegatus“, čo v preklade znamená vypovedaný. Označenie na tele kapitálou latinského názvu predstavovalo pomerne miernejší fyzický trest pri porušení zákazu kočovania. Tieto snahy Márie Terézie mali zmierňovať diskriminačné opatrenia a zároveň riešiť problematiku kočovných Cigánov, ktorí mali byť vypovedaní za hranice monarchie.

Vytvorením kolekcie diel výtvarného umenia zo zbierkových fondov slovenských kultúrnych inštitúcií tak vznikne ucelená tematická zbierka, ktorá bude ponúkať možnosti  ďalšej historickej, umenovednej a sociologickej analýzy. Jedným zo zámerov výstavného projektu bude zmapovanie zbierkových fondov viacerých slovenských múzeí a galérií s riešenou tematikou, s dôrazom na zbierkový fond Východoslovenskej galérie. Samotná koncepcia výstavy nemá záväzné geografické vymedzenie, nakoľko vlastný spôsob života Cigánov sa neviazal na konkrétne miesto, a preto budú na výstave predstavené práce z viacerých kultúrnych regiónov s pestrým výberom autorského zastúpenia (Ladislav Medňanský, Elemír Halász-Hradil, Anton Jaszusch, Pál Szinyei-Merse, Jozef Bendík, Maximilián Kurth, Rudolf Dzurko a iní).

XML Sitemap