Lucia Sceranková – Table Museum

nmmb
otvorenie výstavy: 01.08.2018 / 18:00 / Hlavná 27
trvanie výstavy: 01.08.2018 -12.08.2018

Pop up výstava Lucie Scerankovej pod názvom Table museum nadväzuje na výber jej posledných prác, ktoré sa dotýkajú témy triumfalizmu a heroizmu.
Formát krátkodobých výstav a prezentácií vo VSG podporuje umelcov, ktorí získali štipendium z Fondu na podporu umenia.

Motív triumfálnej brány či obelisku Lucia Sceranková stavia na hlavu zmenou mierky aj použitým materiálom. Titov víťazný oblúk z Ríma sa stal svojou vlastnou vlajúcou, sploštenou ozvenou a vyjadruje iluzívnosť a pominuteľnosť slávy, ktorú majú monumenty natrvalo konzervovať. V kontraste s vážnosťou monumentov využíva Sceranková aspekt určitej infantility (zmenšenina, kulisa, stavba z piesku, hračka), ktorá nás z bezčasovosti večných ideálov vracia späť k uvedomeniu si seba samého ako orgánov postupne sa formujúcich v čase a spoluutváraných spoločenským imperatívom úspechu a potreby vyniknúť. Motív hračky je potom explicitne prítomný v sérii fotografií Table Museum, pre ktorú autorka využila sériovo vyrábané figúrky od japonskej firmy Max Factory. Zo zatiaľ nepočetnej edície tzv. Stolového múzea si Sceranková vybrala tri ikonické postavy: Michelangelovho Dávida, mysliteľa od Augusta Rodina a Vitruviánskeho muža podľa kresby Leonarda da Vinci. Daný výber môžeme interpretovať ako reprezentáciu typológie (mužského) hrdinu: Dávid ako ideál telesnej sily a krásy, Mysliteľ ako alegória filozofie a oduševnenosti a Vitruviánský muž ako symbol racionality a humanizmu. Flexibilita hracích figúrok (ku ktorým ako súčasť balenia dostanete aj náhradné končatiny vrátane hlavy) však umožňuje sa na tieto slávne postavy pozrieť z nových uhlov a doslova sa s nimi pohrať. Sceranková tak drobnými posunmi odcudzuje aj ich majestát. Médium fotografie jej pritom umožňuje manipulovať alebo abstrahovať dojem skutočného merítka zachytených predmetov a docieľovať tak isté “podozrivosti” fotografie, čo je pre umelkyňu dlhodobo charakteristické.

Luciinmu prístupu nechýba humor a irónia i špecifický pôvab. Krehkosť a intimita vystavených prác fungujú ale ako sebavedomá stratégie subverzie, ktorú by sme takmer mohli vnímať ako paródiu alebo karikatúru svojho druhu. Triumf i hrdina sú tu spochybnení, zľahčení, snáď dokonca zosmiešnení. Tradičné symboly víťazstva, sily, moci a zvrchovanosti – či už ide o architektonické monumenty alebo slávne umelecké diela – vyberá umelkyňa tak, že sú v našom kultúrnom kontexte dobre zrozumiteľné. Obelisk či oblúk tak môžeme prirovnať k dnešným prejavom triumfalizmu v politike Západu i Východu, trojicu hrdinov zase k celkovému úsiliu o sebazdokonaľovanie a úspech.

Ani skutočnosť, že si autorka vybrala výhradne mužských hrdinov však nemôžeme ponechať bez povšimnutia. V závere diskusie na tému hrdinstvo, ktorú Česká televízia vysielala pri príležitosti Dňa víťazstva 8. mája, sa odvážna študentka pýtala účinkujúcich, prečo v relácii na túto tému neboli zastúpené skoro žiadne ženy-hrdinky. V prípade Scerankovej by ale doplnenie “Pantheonu” hrdinov o ženské protagonistky asi nebolo produktívne. Naopak: absenciu hrdiniek môžeme interpretovať ako vyjadrenie kritiky voči konceptu hrdinstva ako takého. Výlučnosť, ktorú predstava hrdinstva generuje (podobne ako genialita v umení), možno vnímať cez prizmu dominancie či práva silnejšieho.
Tereza Jindrová

XML Sitemap