Bohaté umelecko-historické zázemie regiónu východného Slovenska v minulom storočí (s centrami v Levoči, Prešove a Košiciach) a rozvinutý výtvarný život v 20. storočí - najmä v Košiciach a Prešove, vyvolali potrebu vzniku špecializovanej inštitúcie na východnom Slovensku, ktorá by odborne mapovala výtvarnú kultúru posledných dvoch storočí.

Východoslovenská galéria vznikla v roku 1951 hneď po Slovenskej národnej galérii v Bratislave ako prvá regionálna galéria na Slovensku pod názvom Krajská galéria. Jej hlavným zberateľským programom je dokumentovanie výtvarného života vo východoslovenskom regióne, zamerané predovšetkým na umenie 19. a 20. storočia. Snahou galérie je na základe odborného výskumu doplňovať súbory malieb, kresieb, grafík, plastík a diel úžitkového umenia východoslovenských autorov v takom rozsahu, aby ich tvorba bola primerane zastúpená z hľadiska celkového významu i z hľadiska závažnosti jednotlivých vývinových etáp. Zbierkový fond, okrem reprezentatívnej zbierky umenia 19. a 20. storočia z východoslovenského regiónu, poskytuje aj prehľad o umení na Slovensku, najmä v 20. storočí. Zbierky VSG sú často predmetom záujmu domácich či zahraničných bádateľov.

Pohľad na umenie 19. storočia podáva ucelená zbierka, z ktorej vychádza expozícia Maliarstvo 19. storočia na východnom Slovensku, predstavuje umelcov, ktorých život a tvorba sú späté s týmto regiónom - sú to Jozef Czauczik, Ján Rombauer, Karol Tibely, František a Vojtech Klimkovičovci, Ján Jakub Stunder, Anton Stadler, Július Benczúr, Ladislav Medňanský, Leopold Horovitz, Ľudovít Čordák, Elemír Halász-Hradil, ktorých diela tvoria prechod k umeniu 20. storočia. Zbierka umenia 20. storočia predstavuje v širokom žánrovom rozpätí autorov, pôsobiacich v tomto období - z mnohých uvádzame aspoň Antona Jaszuscha, Konštantína Köváriho - Kačmarika, Konštantína Bauera, Teodora Jozefa Moussona, Gejzu Schillera, Františka Foltýna, Gejzu Kieselbacha, Júliusa Jakobyho, Eugena Króna, Jozefa Bendíka, Juraja Collinásyho, Jozefa Fabiniho, Andreja Doboša, Hertu Ondrušovú-Victorinovú, Alexandra Eckerdta, Jána Mathého, Juraja Bartusza, Márie Bartuszovej až po množstvo súčasných autorov.

Vo svojich výstavných priestoroch Východoslovenská galéria okrem prezentácie umenia východného Slovenska poskytuje prehľad o výtvarnom dianí súčasnom i v minulosti na Slovensku a v zahraničí. Zároveň prostredníctvom svojich výstav, realizovaných na Slovensku a v zahraničí prezentuje umenie východoslovenského regiónu. Pri prezentácii výtvarného umenia úzko spolupracuje s poprednými galerijnými inštitúciami na Slovensku, predovšetkým so Slovenskou národnou galériou, s ktorou pripravila viaceré reprezentatívne prehliadky celoslovenského významu. Galéria využíva a súčasne tým zhodnocuje svoje početné a kvalitné zbierky, ktoré často reprezentujú VSG aj v kontexte výstav, poriadaných inými inštitúciami na Slovensku a v zahraničí.

Prvým sídlom Východoslovenskej galérie bola baroková budova Dezsőwffyovského paláca, postavená na začiatku devätnásteho storočia. V tomto objekte na Hlavnej 72 (predtým Leninova 72) galéria sídlila do roku 1991, kedy bola budova reštituovaná a Východoslovenská galéria bola na prelome rokov 1991/1992 presťahovaná do budovy niekdajšieho Župného domu košicko - abovskej župy. Do roku 1991 v budove sídlilo riaditeľstvo Východoslovenského múzea so stálou expozíciou, venovanou novodobým dejinám. V roku 1945 v tzv. Historickej sieni bol prezidentom Eduardom Benešom na prvom zasadaní vlády na oslobodenom československom území vyhlásený program povojnovej obnovy československej vlády a od uvedenej historickej udalosti sa niekedy odvádza tiež ďalší názov budovy ako Dom Košického vládneho programu - udalosť pripomína bronzová pamätná tabuľa na priečelí galérie. Po presťahovaní inštitúcie a nevyhnutných úpravách bola jej výstavná činnosť zahájená 31. mája 1992 sprístupnením prvej stálej expozície z tvorby Júliusa Jakobyho, jedného z najvýznamnejších maliarov dvadsiateho storočia na Slovensku.

V súčasnosti Východoslovenská galéria sídli a realizuje svoje aktivity v dvoch objektoch - v budovách na Hlavnej 27 a Alžbetinej 22. Objekt na Alžbetinej 22 (vtedy Šrobárovej) zakúpila od rodiny Aranyossyovcov v roku 1975, ktorý po rekonštrukcii pre galerijné potreby bol pre verejnosť sprístupnený v roku 1984 stálou expozíciou Košice vo výtvarnom umení.

spracovala © PhDr. Mária Kostičová